Listujúc vo farskej kronike prichádzam k roku 1935, kde začína príbeh rehoľných setier v Krupine v spojitosti s pôsobením pána farára Sliačana: „Inštalácia dp. Leonarda Sliačana za krupinského farára bola dňa 2. januára 1935… Bol kaplánom v Detvianskej Hute, v Brezne, v Turčianskom svätom Martine a vo Zvolene, odkiaľ po voľbe prišiel do Krupiny… S platnosťou od 1. septembra 1935 bol pre kláštor Dcér Božskej lásky ustanovený riadnym spovedníkom na dobu troch rokov dp. Leonard Sliačan. Od 1. októbra 1935 bola v Krupine zriadená detská opatrovňa rehoľnými sestrami Kongregácie Dcér Božskej lásky pre deti od troch do šiestich rokov bez rozdielu náboženstva. Opatrovateľkou sa stala s. Monika Reháková s potrebnou kvalifikáciou… Dňa 22. mája 1936 bol Biskupskému úradu v Banskej Bystrici zaslaný osobný výkaz sestier Kongregácie dcér Božskej lásky v počte osem: Terézia Špačková – predstavená, Anna Alžbeta Vyskupičová, Mária Ambroška Pekárová, Júlia Petronella Fábiková, Mária Monika Reháková, Rozália Augelína Sviteková, Štefánia Magdaléna Adamovičová, Mária Stanislava Petrisková… V máji 1950 bol Leonard Sliačan uväznený v Banskej Bystrici a spolu s inými kňazmi internovaný v pracovnom tábore v Močenku.“
Teda pred 74 rokmi zásluhpu p. farára Leonarda Sliačana začal príbeh rehoľných sestier v Krupine, ktorý bol po 15 rokoch ich charitatívno–pedagogického pôsobenia v našej farnosti násilne prerušený komunistickým režimom a teraz po takmer 60 rokoch tento príbeh v podobnom štýle pôsobenia opäť pokračuje! Chváľme všemohúceho Boha a Pána dejín za túto historickú udalosť, ktorej sme svedkami a priblížme si rehoľné sestry z Kongregácie sv. Vincenta, ktoré v duchu tradície vincentínskej spirituality v našom meste prichádzajú túto rehoľnú štafetu do našej krupinskej farnosti prevziať…
Otec Ondrej Šmidriak